Nie je všetko zlato, čo sa blyští

Autobus číslo 24, ktorým som denne chodieval z práce domov, meškal ako obyčajne. Meškali aj mračná predpovedané príťažlivou Rosničkou z TV a tak augustové poobedné slnko pálilo na hlavy čakajúcich. Občas padla aj nejaká nadávka na adresu MHD, ale len v rámci slušnosti. V skupinke asi dvadsiatich čakajúcich chlapov bola totiž jedna žena.

A ešte k tomu aká! Mladučká, v tvári profil bohyne, dlhé zvlnené blond vlasy jej padali na štíhly krk, cez priesvitné šatôčky bolo vidieť prekrásne, ničím nepodopreté poprsie, pod opáleným pupkom čipkované tangá a v sandálkach končili nohy hodné Miss Tisícročia. Najviac ju zahaľovala veľká plážová taška prehodená cez plece. Zo sebavedomým úsmevom si vychutnávala obdivné pohľady.

Po štvrťhodine meškania sa nakoniec dvadsaťštvorka dovliekla. Ona nastúpila ako posledná, s pohŕdavým úškrnom odmietla miesto na sedenie ponúknuté starším pánom a postavila sa ku mne. Zacítil som príjemný parfém a priznám sa, zabudol som aj na únavu po celodennej práci. Zrazu mi nevadila ani horúčava.

Cesta preplneným autobusom prebiehala od zastávky k zastávke rovnako nezáživne ako po iné dni. Až keď sme na konečnej vystúpili, uvedomil som si, že vďaka Nej ubehla cesta akosi rýchlejšie a príjemnejšie.

Kráčala predo mnou len pár krokov. Vychutnával som pohľadom jej mladé krásne telo. Myšlienkami som bol ktovie kde, keď som začul zvonenie mobilu. Vybrala ho z tašky a na otázku, ktorú som nepočul, odpovedala: "Kurva, ten k...t šofér sa vliekol ako s hovnom a ešte aj na prechodoch dával prednosť každej starej pi..".

Ostal som stáť v nemom úžase. Chvíľu mi trvalo, kým som sa spamätal zo šoku a bol schopný pokračovať v ceste ďalej. "Krásna bohyňa" zatiaľ stihla zmiznúť za rohom a ja som ostal sám, vydaný napospas neznesiteľne páliacemu slnku.

Nuž čo, niektoré ženy sú krásne len dovtedy, kým neotvoria ústa.